nedeľa 1. marca 2015

O knihe - Naša cesta do Katolíckej Cirkvi

Scott a Kimberly Hahnovci:        
Naša cesta do Katolíckej Cirkvi
Vydal: Lúč, vydavateľské družstvo Bratislava, 2011


Slovenské vydanie
     Knižka, ktorú otvoríte a nepustite z rúk, kým ju celú neprečítate!
 Takto môžeme povedať o knihe od Scotta Hanna:  Naša cesta do katolíckej Cirkvi. Poctivé hľadanie presbyteriánskeho pastora Scotta je vzrušujúcim čítaním, pretože svoje hľadanie zakladal na Božom slove a jeho štúdiu. Od detských túžob oboch partnerov, cez hľadanie svojho povolania a manželského partnera, držiac sa kritérií, ktoré sami spoznali ako Božiu vôľu pre nich, nachádzajú svoje miesto v spoločnosti a v cirkevnom spoločenstve. Scott však chce poznať stále viac a nechá sa viesť Písmom svätým. Vo svojej doktorandskej práci sa dostáva ku knihám, ktoré mu vyrážajú dych a privádzajú k novým objavom. Poznajúc slová života, čiže Biblie, pristupuje k takým konfrontáciám, ktoré ho oberajú o spánok, zdanlivo ničia jednotu jeho rodiny a hlavne bolia, pretože berie manželke jej sny.
 Scott a Kimberly Hahn
 so synom Dávidom - internet
 Ako sa dá žiť v zmiešanom manželstve, kde človek nechce stratiť vlastnú pôdu pod nohami, nemôže sa vzdať svojej identity, ale ponáhľa sa v ústrety Bohu a túži plniť jeho vôľu? Radosť z nájdenia a bolesť z rozdelenia... Či nezažívajú podobné osudy mnohí obyvatelia Beckova? Ako nezostať ľahostajným k utrpeniu druhého a ako prijímať odlišnosti denominácií v snahe o lásku a jednotu v manželstve – všetko toto sa dočítate v svedectve manželov, ktorí prežili svoju cestu viery v bolestnom utrpení, ale aj v radostnom očakávaní, kde Boh zotrie z očí každú slzu.
     Dôvody rozhodnutí, ktoré Scott i Kimberly nachádzajú vo svojom hľadaní vás rozhodne nenechajú ľahostajnými! K tejto knižke sa budete určite vracať, pretože v nej víťazí sám Ježiš. A v ňom sa raz všetko zjednotí!

 A tu sú úryvky z knihy:
    Ako Boh zasahoval do života Scotta a Kimberly, opisuje napríklad tento úryvok:

Obal z českého vydania
 - internet
      Jedného nedeľného rána, práve keď sme boli na bohoslužbe, stáli sme a spievali záverečný chválospev, Kimberly sa zrazu ku mne otočila, bledá ako stena, a zamrmlala: „Scott, asi sa deje niečo veľmi zlé.“ Sadla si a vyzerala, akoby pomaly strácala vedomie. Bolo to v čase, keď mala za sebou polovicu tretieho tehotenstva.
     Nechal som ju ležať na lavici, a pretože som nevedel, čo iné mám urobiť, utekal som k telefónu, aby som zavolal nášho pôrodníka. No kde ho zohnať v nedeľu ráno? V našom meste bol navyše úplne nový. Nič mi však nebránilo v tom, aby som v duchu prosil o príhovor svätého Gerarda a svätého Jozefa...
     Sestrička si nebola istá, kde doktor práve je, ale okamžite sa pokúsila nájsť ho vysielačkou...
     Ani nie o dve minúty zazvonil telefón. Zdvihol som ho a v duchu som sa pýtal, kto to môže byť:
 „Haló?“
     Tu je doktor Marmion. Môžem hovoriť so Scottom Hahnom?“
     „Áno, to som ja, pán doktor.“
     „Scott, čo sa deje?“
     „Kimberly veľmi krváca.“
     „Scott, kde ste?“
     „Nie sme v Milwaukee – sme v meste Brookfield.“
     „Kde konkrétne v Brookfielde?“
     „V kostole vo štvrti Elmbrook. Z Milwaukee je to dosť ďaleko.“
     „A kde ste v kostole?“
     „Priamo vedľa hlavného vchodu.“
     „Hneď som tam. Náhodou som sem dnes ráno prišiel. Som tu tiež, priamo pod vami, v modlitebni v suteréne.“
     O pol minúty bol doktor Marmion pri Kimberly. Za tú chvíľku som stihol vyslať niekoľko modlitieb...
     .....uvedomili sme si, že Boh zachránil naše tretie dieťa...
     Po prvý raz po dlhom čase sme z hĺbky svojich sŕdc spoločne chválili Boha.

Bolesť z rozdelenia cítime z týchto slov:

     Vlny smútku sa na nás valili najmä vtedy, keď sme každý sám premýšľali o zániku našich spoločných snov. Obaja sme podstupovali akúsi „pomalú smrť“, ale nemali sme vôbec žiadnu istotu, či niekedy nastane nejaké zmŕtvychvstanie. Scott mal aspoň tú útechu, že veril, že koná podľa Božej vôle. Ja som žiadnu takú istotu nemala.
                                                                    °°°°°
     Už sa nám nedarilo viesť hlboké teologické rozhovory bez emócií či nervozity. Scott bol vždy mojím najlepším priateľom, s ktorým som mohla spoločne znášať bremeno svojho smútku. Ako som to však mohla robiť teraz, keď práve on bol z väčšej časti jeho príčinou.
     Scott trpel nesmiernou samotou...
                                                                    °°°°°
     Istá moja katolícka priateľka po tom, ako sa za nás modlila, označila našu situáciu za „apoštolát zraneného Kristovho tela“. Duševná bolesť, ktorú sme obaja v našom manželstve prežívali, bola podobná smútku a zráňaniu Kristovho tela... Bolo treba, aby sme to prijali ako niečo pozitívne. Nemala som ani tušenia, či je to Boží zámer, alebo nie, ale obaja sme v každodennom živote cítili tie rany, ktoré boli prítomné v mnohých rodinách... A mali sme spoločnú bolesť z odlúčenia.
     Spoločná aktivita na poli boja proti potratom a pornografii sa pre nás stala putom, ktoré nám veľmi pomohlo pracovať spolu. Táto činnosť, vykonávaná bok po boku, nám umožnila zamerať sa na spoločné ciele a posilnila naše manželstvo i priateľstvo.

Nakoniec rada múdreho otca, ktorá urobila obrat v jej živote:
     Tesne pred pôrodom som mala dôležitý rozhovor s otcom. Je jedným z najzbožnejších ľudí, akých poznám. Naozaj bol a je takým otcom, akého som potrebovala na to, aby ma viedol k môjmu nebeskému Otcovi. Keď sme spolu začali hovoriť, zacítil smútok v mojom hlase.
     Spýtal sa ma: „Modlíš sa každý deň tú istú modlitbu ako ja? Hovoríš: ´Bože, pôjdem kamkoľvek chceš, aby som išiel, urobím čokoľvek, čo budeš chcieť, aby som urobil, budem hovoriť čokoľvek, čo chceš, aby som hovoril a vzdám sa všetkého, čoho si želáš, aby som sa vzdal´?“
     „Nie,“ odpovedala som, „túto modlitbu sa v súčasnosti nemodlím.“ Nemal ani poňatia o mojom vnútornom rozpoložení.
     „Ty sa ju nemodlíš?“ reagoval hlboko otrasený.
     „Nie, ocko. Bojím sa, že keby som sa takto modlila, mohlo by to znamenať, že sa pripojím ku Katolíckej cirkvi. A to ja nikdy neurobím!“
     „Kimberly, ja si nemyslím, že táto modlitba znamená, že sa musíš stať katolíčkou. Zmysel tejto modlitby je v tom, že buď Ježiš Kristus je Pánom celého tvojho života, alebo vôbec nie je tvojím Pánom. Ty nehovor Bohu, kam pôjdeš alebo nepôjdeš. Radšej mu povedz, že si mu oddaná. Na tom podľa mňa najviac záleží, oveľa viac než na tom, či sa staneš katolíčkou alebo nie. Inak ti pomaly, ale celkom iste začne tvrdnúť srdce. Ak sa nemôžeš modliť túto modlitbu, pros Boha o milosť, aby si sa ju mohla modliť...
      .... Riskoval veľa, keď to hovoril.
                                                                  °°°°°
     ...Potom som pochopila, že som okolo seba postavila klietku. A Boh otvoril jej dvere a vypustil ma von na slobodu. Moje srdce poskočilo od radosti...
                                                                  °°°°°
     Autor napísal ešte celú sériu kníh, v ktorých úprimne opisuje svoju vieru a hlboké korene jej obsahu. V tomto Roku viery vám autorove knihy odkryjú mnoho z tajomstiev Božieho kráľovstva, ktoré prichádza, aj keď sa nám to, obzerajúc sa okolo, úplne nezdá. Ale slová sv. Jána v Apokalypse sú stále aktuálne a živé:
     A Duch i nevesta volajú: „Príď!“ Aj ten, čo počúva, nech volá: „Príď!“ Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života.“       Zjv 22,17
     Verím, že ak túto knihu prečítate, nebude to cesta k rozdeleniu, ale naopak k zjednoteniu v Božej pravde a láske.

Tento článok je aj na adrese:  http://www.obec-beckov.sk/upload/bn/bc-0213_web.pdf  -  na s.21


                                                                                                                              sr. Anežka de ND – Alžbeta Žatková

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára