Ján Pavol II.
– Vlastnými slovami
Zostavil
Marián Beňov
Už len niekoľko týždňov či dní nás delí od
svätorečenia nášho milovaného pápeža bl. Jána Pavla II., ktorého hneď po jeho
smrti nazvali Veľkým. Tešíme sa, pretože sme ho všetci dobre poznali. Teraz
však chceme trocha načrieť do materiálov, ktoré vykresľujú už tak známy portrét
tohto svätca.
Jeho knihy neboli ľahkým čítaním. Ich
obsah je veľmi hlboký a jeho literárny štýl náročný. Na každom jednom
slove záleží, viaže sa k druhému, k odseku, k celku. Aby ste
vyjadrili hlavnú myšlienku niektorého diela, musíte ho dobre preštudovať. Nedá sa iba prelistovať ako
nejaký román či časopis. Avšak tí, ktorí si trúfli spoznať jeho učenie, dotkli
sa priamo tajomstva života, existenciálnych otázok a odpovedí celého
ľudstva, úcty a dôstojnosti každého človeka. V tom všetkom sa
odzrkadľuje zjavujúca sa Božia dobrota a jeho nekonečné milosrdenstvo. To
bol náš pápež! Veľký v slovách, ešte väčší v živote, v ktorom ich
uskutočňoval. Každodenne a verne, preto sú jeho slová i skutky také
mocné.
Netrúfam si hodnotiť nijaké jeho
dielo, ale chcem sa s vami podeliť o pár myšlienok, ktoré sa dotkli
mňa.
„Ťažké veci sa dajú premodliť, premyslieť, premeniť.“
Sv. Otec Ján Pavol II. s atentátnikom |
Áno, premena prichádza cez modlitbu
a cieľavedomý duchovný boj o pravdu. Keď padla totalita koncom roka 1989,
stal sa jeden veľký zázrak: Sv. Otec už
o pár mesiacov - v apríli, vo veľkonočnej oktáve, keď
zaznieva Ježišovi víťazné ALELUJA!, vystúpil na Vajnorskom letisku z lietadla,
pobozkal zem svojho milovaného Slovenska a za burácania tisícov ľudí
zaznelo jeho nezabudnuteľné: „NEBOJTE SA!“
A my sme sa prestali báť! Áno,
podzemná Cirkev vyšla na svetlo, pretože Ježiš prisľúbil, že brány pekelné ju
nepremôžu!
Vo februári v tomto roku sa v Bratislave uskutočnila verejná
prezentácia projektu súťaže pre študentov stredných škôl na tému: PÁD KOMUNIZMU V POĽSKU ZO SLOVENSKEJ PERSPEKTÍVY, ktorý inicioval Ústav
pamäti národa a Veľvyslanectvo Poľskej republiky. Ak vložíme
do tohto historického okamihu Poľska meno jeho slávneho syna, je nám všetkým,
ktorí pamätáme, jasné, že jeho vplyv na pád totality v Európe i na
Slovensku bol obrovský. Blahoslavený pápež Ján Pavol II. sa nebál mašinérie
mocipánov, ktorí si rozdelili svet a ovládali ho strachom. Vedel povedať
pravdu, ktorá oslobodzovala, pretože on sám bol pravým svedkom
a služobníkom Pravdy - Ježiša Krista. Bol služobníkom Slova, ktoré zjavilo
milosrdenstvo Boha Otca a povýšil prvú nedeľu po Veľkej Noci na sviatok
Božieho milosrdenstva. Jeho slová boli mocné, pretože boli plné Ducha. Blahoslavený
Ján Pavol Veľký Pravdu nielen kázal, ale ON za ňu aj trpel! „Z kríža sa
nezostupuje!“ vyhlásil, keď ho premáhali zlé reči, starosti o zverené
stádo, bolesti staroby spojené s dôsledkami
atentátu. Mal blízko k chorým a k postihnutým, k úbohým, mali
vždy vyhradené miesto v jeho srdci a pri jeho návštevách. Jedával
s chudobnými, vážil si ženu ako takú a vyhradil jej význačné a nezastupiteľné
miesto v Cirkvi. Miloval deti
a rád ich žehnal. A ONY milovali svojho pápeža. „ABBA, OTČE!“ sa
ozývalo pri celosvetovom stretnutí pápeža s mládežou v Čenstochovej
a mladí ho sprevádzali až po jeho posledné vydýchnutie, kedy zaplakalo
celé Námestie sv. Petra a žiadne oko neostalo suché. Veď zomrel ten, ktorý
miloval až do krajnosti! Na jeho rakve silný vietor symbolicky zatvoril knihu
Evanjeliára, akoby sa zavrela brána Jubilejného roka. Takým bol celý jeho
život!
Moje pero by sa mohlo vypísať pri
vymenovávaní všetkého, čo krásne napísal, čo povzbudivé povedal, čo sväté
vykonal. Vieme však, že bl. pápež Ján Pavol II. od nás neodišiel definitívne
„domov“ k Otcovi a jeho Synovi, pretože jeho modlitba za zverené
stádo pokračuje... Cítim to aj ja teraz, keď týmito riadkami spomínam na jeho
vzácny život. Teším sa, že tento pravý Izraelita – akoby ho nazval Ježiš, bude
povýšený medzi svätých.
Internet |
Keď som sa pýtala pár ľudí, čo si cenia na
tomto vzácnom človeku, odpovedali – svätosť, odvahu, zbožnosť – pridal
tajomstvá svetla do modlitby posvätného ruženca z Ježišovho verejného
účinkovania, jeho múdrosť - vypracoval
teológiu tela a už dávno vyzdvihol manželský zväzok.
Jednou z najdôležitejších pápežových
myšlienok je, že Boh toto povolanie milovať tak ako miluje On, vpísal do našich
tiel, keď nás stvoril ako mužov a ženy a nabáda nás, aby sme sa stali jedným telom
(viď. Gn 2,24). Hovorí, že sa mýlia tí, ktorí pokladajú ľudské telo za prekážku
duchovného života. Naproti tomu zasa naša kultúra preceňuje telo a sex
(viď. pozvánka na konferenciu z Teológie tela na www.maranathapo.sk).
Pápež toho veľa napísal – môžete si
prečítať súhrn jeho prác na wikipédii
a v iných zdrojoch – ale veľké množstvo literatúry napísali druhí
o pápežovi. Nie je tu priestor na menovanie všetkých týchto diel, preto si
vyberám aspoň niekoľko myšlienok z jeho prejavov a písomností, ktoré sú
veľmi prakticky a tematicky
zostavené v malom dielku od Mariána Beňova: Ján Pavol II. - VLASTNÝMI SLOVAMI (vydala Dobrá kniha Trnava, 2005):
Chcem objať – aspoň v duchu – všetkých synov a dcéry
Slovenska... Rád by som sa stretol a rozprával s každým z vás,
navštívil každú rodinu, precestoval vaše krásne kraje...
Pozdrav na letisku, Bratislava, 2003
Musíme ísť k tomuto dieťaťu, tomuto mužovi, Synovi Boha,
v akejkoľvek ťažkosti, v akomkoľvek nebezpečenstve, pretože keď ho
budeme poznať a milovať, skutočne zmení náš život. Central Park v New Yorku, 1995
„ŽIVOT“ je jeden z najkrajších prívlastkov, ktorými Biblia
pomenúva Boha. Je živý Boh.
Posolstvo
Pápežskej akadémii vied, 1996
Ak si naozaj prajete nasledovať
Krista, ak chcete, aby vaša láska k nemu rástla a vydržala,
potom musíte byť verní modlitbe. To je kľúč k živého vzťahu s Kristom.
Bez modlitby vaša viera a vaša láska zomrie. Ak ste verní každodennej
modlitbe a slávite každú nedeľu svätú omšu, vaša láska k Ježišovi
bude vzrastať. A vaše srdce zakúsi hlbokú radosť a pokoj, aké vám
tento svet nemôže dať.
Stretnutie s mládežou v New Orleans, 1987
Ľudia nemôžu žiť bez lásky. Sú povolaní milovať Boha a svojich
blížnych, ale aby mohli milovať správne, musia si byť istí, že sami sú milovaní
Bohom. Boh vás miluje, drahé deti! To som vám chcel povedať... List pápeža deťom v Roku rodiny
Povzbudzujem Ťa (slovenský národ): nikdy sa nehanbi za evanjelium!
Chráň si ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad, z ktorého môžeš čerpať
svetlo a silu do každodenného života.
Kázeň
v Bratislave – Petržalke, 2003
Učte sa od Krista pravej láske: je to láska náročná, nehľadá sebecký
pôžitok, ale je otvorená pre sebadarovanie. Stretnutie s mládežou, Nitra, 1995
Nemôžeme žiť bez lásky. Ak neprijmeme lásku, ak ju nezakúsime
a neosvojíme si ju, a ak nebudeme s ňou úzko spojení, náš život
nemá zmysel. Bez lásky zostávame sami pre seba nepochopiteľní. Posolstvo rehoľníčkam,
Washington, 1979
Prvou podmienkou spásy je poznanie vlastnej hriešnosti, a to aj
dedičnej. Ďalšou je jej vyznanie pred Bohom, ktorý nečaká na nič iné, než aby
prijal toto vyznanie a človeka spasil. Spasiť, to znamená objať a s vykupiteľskou láskou pozdvihnúť,
s láskou, ktorá je vždy oveľa
väčšia než akýkoľvek hriech. Prekročiť prah nádeje
Lebo odpustenie dokazuje, že vo svete jestvuje láska, ktorá je
silnejšia než hriech. Okrem toho je toto odpustenie základnou podmienkou
zmierenia nielen vo vzťahu Boha voči človekovi, ale aj vo vzájomných vzťahoch
medzi ľuďmi. Svet bez odpúšťania by bol svetom iba studenej a bezohľadnej
spravodlivosti, v mene ktorej by každý vyžadoval od ostatných len svoje
práva. Dives in misericordia
Evanjelium obsahuje základný paradox: aby človek našiel život, musí ho
stratiť; aby sa narodil, musí zomrieť; aby bol spasený, musí vziať na seba
kríž. Toto je podstatná pravda evanjelia, ktorá vždy a všade bude narážať
na protesty človeka. Prekročiť prah nádeje
Cesta, ktorú vám ukazuje Ježiš, nie je ľahká. Skôr je chodníkom vedúcim
na vysoký štít. Nech vaše srdce nezablúdi! Čím strmší je chodník, tým
rýchlejšie vystúpime k širším obzorom.
Posolstvo k Svetovému Dňu mládeže, 1996
Nie všetko, čo jednotlivé osoby, alebo aj celé systémy ponúkajú ako
prejav slobody, je opravdivou slobodou. Treba vedieť brániť pravú slobodu
človeka a každodenne ju budovať v pravde. Príhovor v Poprade, 1995
Buďte verní pravde a pravdu šírte, pretože pravda pretrvá, pravda
nezmizne, pravda sa nepominie, nezmení sa. Posolstvo žurnalistom OSN, 1979
Mier je darom od Boha; ale muži a ženy musia najskôr prijať tento
dar, aby vybudovali pokojný svet. Ľudia to dokážu, len ak majú srdce jednoduché
ako deti. Toto je jeden z najhlbších a najparadoxnejších aspektov
kresťanského posolstva: stať sa podobnými dieťaťu je viac ako morálne
prikázanie, je to súčasť samotného tajomstva Vtelenia.
Posolstvo k Svetovému dňu mieru, 1996
Kristus nevysvetľuje dôvody utrpenia abstraktne, ale predovšetkým
hovorí: „Nasleduj ma!“ Poď! Svojím utrpením sa zapoj do diela spásy sveta,
ktoré sa uskutoční prostredníctvom môjho utrpenia, prostredníctvom môjho kríža. Salvifici doloris
Každý ľudský život je posvätný, pretože každý človek je posvätný. Vo
svetle tejto základnej pravdy Cirkev neprestajne vyhlasuje a chráni
dôstojnosť ľudského života od chvíle počatia po prirodzenú smrť. Posolstvo zdravotníkom, Phoenix, 1987
Cirkev odpovedá na kultúru smrti kultúrou lásky.
Ad limina apostolorum – Biskupská konferencia v Brazílii
Rodina je prvou školou života. Pôsobenie, ktorému je človek vystavený
vnútri rodiny, je rozhodujúce pre jeho budúci rozvoj. Posolstvo k Svetovému dňu mieru, 1998
Prispejte svojou bohatou kresťanskou tradíciou k budovaniu
identity novej Európy. Neuspokojte sa iba s hľadaním ekonomických výhod.
Veľké bohatstvo môže vskutku vyvolať aj veľkú chudobu. Iba budovaním
spoločnosti, ktorá napriek obetiam a ťažkostiam rešpektuje ľudský život vo
všetkých jeho formách, propaguje rodinu ako miesto vzájomnej lásky a rastu
osôb, hľadá spoločné dobro a je pozorná na potreby najslabších, možno
zabezpečiť budúcnosť na pevných základoch, blahodarnú pre všetkých. Pozdrav na letisku, Bratislava, 2003
Demokraciu nemožno preceňovať natoľko, aby sme z nej robili
náhražku mravnosti, alebo „zázračný prostriedok“ na nemorálnosť.
Z princípu je „poriadkom“ a ako taká je prostriedkom k cieľu,
nie cieľom. „Morálny“ charakter demokracie nie je automatický, ale závisí od
jej zhody s morálnym zákonom, ktorému sa musí podriadiť rovnako ako každá
iná ľudská činnosť.
Evangelium vitae
Nikto sa nesmie stavať cudzo alebo ľahostajne k osudu iného
človeka ľudskej rodiny. Nikto nemôže tvrdiť, že nie je zodpovedný za osud
svojho brata. Centesimus annus
Keď sa bližšie pozrieme na to, čo dnešní muži a ženy očakávajú od
kňazov, napokon zistíme, že chcú len jedno: túžia po Kristovi. Všetko ostatné,
ich ekonomické, sociálne a politické potreby môžu mať spoločné
s množstvom iných ľudí. Od kňaza žiadajú Krista! A od neho majú právo
dostať Krista, predovšetkým skrze hlásanie Slova. Dar a tajomstvo
Bože, od teba pochádza každé otcovstvo na nebi i na zemi. Ty si
láska a život; urob, aby sa každá ľudská rodina na orodovanie Božej Matky
stala opravdivou svätyňou života a lásky, skrze Ježiša Krista,
v Duchu Svätom. Amen.
Z Modlitby za rodiny, z Biskupskej synody, 1980
A úplne na záver vyberám úryvok
z nezabudnuteľných pápežových posledných slov,
ktoré mal pripravené a už ich
nestihol prečítať v nedeľu Božieho milosrdenstva 3. apríla 2005:
Aj dnes zaznieva radostné veľkonočné Aleluja. Dnešné čítanie
z Evanjelia sv. Jána podčiarkuje, ako si večer po svojom zmŕtvychvstaní
Ježiš stal doprostred svojich učeníkov a „ukázal im ruky a bok“, znaky
svojho bolestného umučenia, ktoré mu z tela nezmizli ani po
zmŕtvychvstaní. Oslávené rany, ktoré ukázal o osem dní neskôr aj
neveriacemu Tomášovi, zjavujú milosrdenstvo Boha, ktorý „tak miloval svet, že
dal svojho jednorodeného Syna“.
Toto tajomstvo lásky je
v centre dnešnej liturgie Bielej nedele, ktorá je zasvätená úcte Božieho
milosrdenstva.
Ľudstvu, ktoré sa často zdá byť
stratené a premožené mocou zla, egoizmu a strachu, vzkriesený Pán
ponúka dar svojej lásky, ktorá odpúšťa, zmieruje a znovu otvára brány
duše, aby do nej mohla vstúpiť nádej. Je to láska, ktorá premieňa srdcia
a dáva pokoj. Ako veľmi ľudstvo potrebuje pochopiť a prijať Božie
milosrdenstvo!
Pane, ktorý si svojou smrťou
a zmŕtvychvstaním zjavil Otcovu lásku, veríme v teba
a s dôverou ti dnes opakujeme: Ježišu, dôverujem ti, zmiluj sa nad
nami i nad celým svetom.
Ďakujem milým čitateľom za
trpezlivosť pri toľkých riadkoch plných citátov a teším sa na nové diela,
s ktorými sa s Vami podelím v budúcich číslach Beckovských
novín.
sr. Anežka de ND - Alžbeta
Žatková
Tento článok som mala v Beckovských novinách (str. 14 - 15) na tejto adrese:
www.obec-beckov.sk/upload/bn/beckovske_-_april_korektura_4.pdf
Fotografie - internet