Odile Haumontéová
Jozef Tajomstvo spravodlivého
Na obale knihy, ktorú si
zamilujete nielen pre známeho patróna Svätej rodiny, ale i pre spôsob, akým je
napísaná, môžeme čítať tieto riadky:
Jozefova osobnosť je opradená
tajomstvami. Čo skrýva Jozef a prečo z neho vyžaruje neopísateľná
sila, aké tajomstvo si tak starostlivo ukrýva?
Na predchádzajúce otázky
vám odpovie len 127 strán textu, ktoré uspokoja vašu zvedavosť odpoveďami,
s ktorými sa nedá nesúhlasiť. Kniha zaujme čitateľa od prvých riadkov, keď
nás prenikne hlboký obsah diela so svojím plastickým opisom židovských
náboženských zvykov a tradícií i s hlbokým prežívaním Jozefovho
hľadania a nachádzania.
Jedinečnosť poslania
Máriinho snúbenca a neskôr manžela sa odkrýva v jeho stále plnšom
odovzdaní sa Bohu – ako svojej najväčšej životnej láske. V tomto všetkom
sa, samozrejme, nachádza i príbeh Božej Matky, ktorá spontánne
a prirodzene túži ľúbiť a dávať lásku ďalej. Ako to Boh urobí? Ako
zabezpečí, aby sa naplnil Boží plán spásy cez jednoduchých ľudí, ktorí sa
zasvätili Najvyššiemu?
Kniha nie je vyumelkovaná,
nie je v nej cítiť pátos ani sladké legendárne prvky, ktoré dnešným ľuďom
veľmi nechutia. Je v nej ukrytá dráma takej skutočnej ľudskej lásky, ktorá
sa stáva nákazlivou a príťažlivou pre každého človeka. Ale takou ju robí
práve Boh, ktorý zostupuje zhora, aby sme lepšie porozumeli Jeho láske, ktorá
miluje až do krajnosti.
A teraz sa môžeme nechať uniesť dvoma
krátkymi úryvkami, ktoré doplnia môj príspevok s odporučením, že táto
kniha rozhodne patrí do vašej knižnice a určite by mala byť prečítaná!
„Aká zvláštna je tá malá Mária. Čo môže
robiť také malé dieťa samo celé dni?“
„Anna tvrdí, že dievčatko jej pomáha,
koľko vládze,“ poznamenal Heli.
„Áno, ale len čo skončí svoju prácu, beží
ako vietor za svojou starou kozičkou. Takmer vôbec sa nehrá s ostatnými
deťmi.“
Heli prikývol a dodal:
„Je to pozoruhodné, ako môže byť také
samotárske dievčatko zároveň také spoločenské a bystré.“
Jozef, ktorý počul rozhovor rodičov,
hladkal osliatko a usmieval sa sám pre seba. On tiež vyrastal sám
a jeho charakter deň za dňom stvárňovala namáhavá práca, ku ktorej ho
Jakub nútil, a preto tušil, aké je Máriino tajomstvo... Vo svojej samote
musel hľadať cestu k Bohu. Už vedel, že príroda je ako otvorená kniha,
ktorá na každej stránke, ba v každom riadku hovorí o Bohu. Chlapec
dobre poznal Boží hlas, ktorý láme cédre, otriasa púšťou, zjavuje úmysly
chytrákov a ktorý šepká v srdciach detí, ako veľmi ich nebo miluje.
Jozef dokázal rozoznať dotyk Božej ruky
v ľaliách, ovocnom strome aj tŕňovom kríku. Počul Stvoriteľove slová
v hrmení búrky, ale aj v jemnom ľahkom vánku. Najmenší vŕšok bol
preňho ako vrch Sinaj a kúsoček pôdy ako púšť. Božia prítomnosť, podobne
ako v stánku zhromaždenia, padala do dlaní spokojného a užasnutého
dieťaťa.
V texte poznávame Jozefovu jemnosť
a vnímavosť, vidíme, že to, čo sa dotkne jeho srdca, sa neskôr odzrkadlí
aj v slovách jeho adoptovaného syna Ježiša, ktorý ich neskôr použije
v evanjeliách.
Človek, ktorý číta Písmo s jeho
nádhernými obrazmi a podobenstvami, vidí, že Ježiš pozoroval svojich
najbližších – svojich rodičov. Vnímal,
ako sa modlia, ako sa majú navzájom radi,
aká úcta panuje medzi nimi a tiež ako pracujú. Preto Ježiš neskôr používa
prirovnania z bežného rodinného života:
že kvások sa dáva do troch mier múky, že záplata na šatách nesmie byť
z nového súkna, ba ani nové víno sa nenalieva do starých mechov. Vieme si
predstaviť, že keď formoval svojich Dvanástich, často si spomenul na svojho
prvého učiteľa – sv. Jozefa, ktorý ho učil formovať drevo. A jeho vôňa
napĺňa naše príbytky novotou.
A ešte jeden úryvok z knihy
o tom, ako sa Jozefovo tajomstvo spojilo s Máriiným:
„Rozmýšľal som o istom dobrom riešení
pre teba,“ začal Jozef. „Mala by si sa vydať za muža, ktorý tiež obetoval Bohu
svoje otcovstvo a bol by pripravený chrániť tvoje panenstvo
a podporovať ťa v zachovávaní sľubu, napriek cudzím poznámkam
a podozreniam, že si neplodná.“
Mária prekvapene pozrela na priateľa.
„Samozrejme“ odvetila jemne. „Ale ktorý
muž by súhlasil s takýmto životom? Nepoznám nikoho, kto...“
V tej chvíli Mária prerušila vetu,
ale Jozef mlčal. Dievča teda dokončilo jedným dychom:
„Môžeš to byť jedine ty.“
S najväčšou jemnosťou, akej bol
schopný, vzal Jozef Máriinu ruku do svojej tesárskej dlane.
„Mária, chcela by si sa za mňa vydať?“
Jemná opálená ruka zovrela prsty
mládencovej ruky. V rozžiarených usmiatych očiach a na tvári, ktorá
žiarila radosťou, Jozef prekvapene odhalil to, čo si mohol všimnúť už
skôr, keby svojim očiam a citom nevnútil takú veľkú vážnosť. Predsa Mária
ho už dávno milovala! Márii sa chcelo od radosti tancovať, keby ju nezadržalo
to, že stále pevne držala Jozefovu ruku.
Z jej pekných úst vyšli slová sladšie
ako med, voňavejšie ako myrha a jagavejšie než zlato; slová, ktorých
zmysel bol väčší než osud ich oboch.
„Áno, Jozef, chcem byť tvojou manželkou.“
(foto: obal knihy a ilustrácia: s.Anežka)
Na internete, kde
si môžete tento román zakúpiť, sa nachádza aj toto hodnotenie, ktoré si môžete
porovnať so svojím čitateľským zážitkom.
Majstrovsky napísaný román o sv. Jozefovi
pútavo rozpráva príbeh jeho života od detstva, mladosti až po stretnutie s
Máriou, matkou Pána Ježiša. Nepochybne vás očarí jeho odvaha zaujať miesto otca
Dieťaťa, ktoré spasí svet a ktorého počatie je zázračnou udalosťou. Rozprávanie
sa opiera o evanjeliové texty, židovskú tradíciu a zvyky zachovávané v
Jozefových časoch. Vďaka autorkinmu rozprávačskému talentu dokonale zachytiť
atmosféru a vystihnúť výnimočnosť Jozefovej a Máriinej osobnosti vám kniha
prinesie mimoriadny čitateľský zážitok.
Ja tomuto románu s veľkým R dávam
svoje jednoznačné ÁNO!
sr.Anežka – Alžbeta Žatková de ND
Môj článok si môžete nájsť aj na s. 23 v Beckovských novinách z marca 2013:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára