Krížová cesta vďaky za dar povolania

Úvod

„Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mt 20,28)

     Dovoľ nám, Pane, putovať na ceste bolesti s tebou. Chceme ďakovať za dary tvojej milosti, za dar spásy, za naše povolanie. Chceme prosiť, aby si nám daroval nových rozsievačov lásky.         Amen.

1. Ježiš je odsúdený na smrť

     „Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený... A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“

     Ježišu, ty nám prinášaš spásu, a Teba za to súdia. Rozsudok nad nevinným? Smrť ukrižovaním! Pane, toto čaká toho, kto ťa chce nasledovať? Nie je to priťažké bremeno? Je, ale stačí nám tvoja milosť! Kto stratí svoj život pre teba a tvoje kráľovstvo, nájde ho.    Amen.

    

2. Ježiš berie ťažký kríž

     Ježiš potešuje unavených takto: „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom... Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ (Mt 20,28-30)

    Ježišu, ty nám ponúkaš, aby sme na seba vzali tvoje jarmo, ktoré je príjemné. My sme ti dali kríž, ktorý vôbec nie je príjemný a ľahký. Ale práve to si chcel. Vo svojej slobode a láske ideš až do krajnosti a práve takto vykupuješ svet. Kto chce ísť za tebou, nech vezme svoj kríž a nasleduje ťa. Pane, ĎAKUJEME TI, že nie sme sami na náš životný kríž, ale ty nám dávaš silu pre každý nový deň. Amen.

3. Ježiš padá prvýkrát pod krížom

     Dejiny našich zlyhaní a pádov vzal Ježiš sám na seba. Naša slabosť ho posilňuje, aby kvôli nám vstal. Tak ako Šimona Petra aj nás povzbudzuje: „Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“ On mu povedal: „Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť.“ Ale Ježiš povedal: „Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.“

     Ježišu, pomôž nám, aby v našom živote bolo aspoň toľko povstaní ako pádov. Odprosujeme ťa, ak sme niekomu ublížili, zle poradili, alebo svojím životom niekoho pohoršili. Urob nás vždy nanovo tvojím znamením vo svete a svedkami tvojho milosrdenstva. Amen.

4. Ježiš sa stretá so svojou matkou

     Dobre nám je, kým máme svoje mamy. Aj Boží Syn stretá tú, ktorá by ako každá mama najradšej vzala dieťaťu jeho kríž, aby mu uľahčila život. Lenže do neba sa ide iba cez kríž. Ďakujme teraz Nebeskej Matke, že nás sprevádza svojou prítomnosťou, že na nás pozerá s materinskou láskou tak isto ako na toho, ktorý zobral na svoj ťažký kríž aj všetky naše bolesti a kríže.

     Ježišu, ďakujeme Ti za naše mamy, ktoré nás darovali Bohu podobne ako tvoja Matka Mária. Ďakujeme Ti, že nás sprevádzajú na zemi alebo už u Teba na našej ceste povolania. Amen.

5. Šimon Cyrenejský pomáha Ježišovi niesť kríž

     Ján Krstiteľ svedčí o Ježišovi takto: „Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte.“ (Jn 1,26) Ani Šimon nevedel, komu pomáha niesť kríž. Ale blízkosť Božieho Baránka – Ježiša - mu otvorila oči.

    Aj my sme tu jeden pre druhého, aby boli naše kríže ľahšie a naše ramená otvorenejšie. Čokoľvek sme urobili či neurobili jednému z tvojich najmenších, to sme urobili či neurobili tebe, Ježišu. Ďakujeme ti, že aj naše zasvätenie nás robí slobodnými pre pomoc núdznym a hladným po láske.        Amen.

6. Veronika podáva Ježišovi ručník

     Žena, ktorá žiari svojou odvahou uprostred zástupu. Žena, ktorá má na tvári napísané, že je stvorená na Boží obraz a jeho odraz má vo svojom srdci. Žena, ktorá je znamením Božieho súcitu a jeho veľkodušnej odplaty. Obraz za obraz. Kiež v každom z nás žiari v plnosti Otcova túžba o nás – BYŤ AKO JEŽIŠ...

     Drahý Ježišu, ty rátaš aj s tým najmenším skutkom, ktorý urobíme z lásky. Hoci sa niekedy hanbíme postaviť sa do stredu a vybrať svoju šatku súcitu, urob nás odvážnymi svedkami tvojej nezištnej lásky.  Amen.

7. Ježiš padá druhýkrát pod krížom

     „Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec.“  (Jn 12,26)

     Ježišu, už vieme, čo je to nasledovať ťa. Nie sú to len prvé lavice v kostole, ale často ľudský výsmech a uštipačné reči. Hej, pozrite, aký je slabý! Zase padol! To že je ten, ktorý nasledoval Krista? Že sa nehanbí! Pozrite na nich, čo by mali byť vzorom...!

     Ježišu, v mlčaní a dôvere je aj bude naša sila. A nevadí, keď som slabý a ak s tebou aj padnem, pretože s tebou môžem vždy nanovo vstať a ešte ma aj naplníš svojou silou a milosťou. Ďakujem Ti za to, mocný a oslávený Ježišu!           Amen.

8. Ježiš stretá plačúce ženy

     Ježiš zaslzil, keď prišiel k hrobu, kde bol pochovaný jeho priateľ Lazár. Rozcítil sa, keď uzrel mesto Jeruzalem, ktoré nepoznalo čas Božieho navštívenia. Plakal v Getsemanskej záhrade a ronil krvavý pot, pretože videl, pre koľkých sa stane jeho láska do krajnosti zbytočnou.

      Aj ženy plakali. No smer ich sĺz Ježiš trocha pozmenil. Nie nad ním – zeleným stromom – ale aby plakali nad svojimi deťmi. Lebo ponúka sa im pokrm z neba, ale ony nechcú jesť.

     Ježišu, daruj nášmu srdcu svoje, ktoré je tiché a pokorné, láskavé a plné pochopenia a súcitu! Amen.

9. Ježiš padá tretíkrát pod krížom

     Tretí pád. Keby len tri boli v našom živote! Však i keby ich bolo tisíc, na tom nezáleží! Boh vstáva vo svojej slabosti, aby sme my dokázali vstať... Tak teda prosme, aby i tých povstaní bolo aspoň tisíc a všetky naše hriechy a poškvrny zbelejú ako sneh.

     Ježišu, kiež aj v našich pádoch a vstávaní platí to, čo povedali farizeji o tebe, keď Lazár vstal z hrobu: „Vidíte, že nič nezmôžete?! Hľa, celý svet ide za ním!“  Amen.

10. Ježiša vyzliekajú zo šiat

     Ježišu, fyzické utrpenie sa spája so psychickým. Sám hovoríš: „Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“

     Ako možno osláviť Božie meno takým pohanením a ponížením? Ako možno osláviť Božie meno úplným vyzlečením? Bohu nie je nič skryté. Odhaľme mu svoje srdcia, aby boli prázdne od nášho egoizmu a plné jeho lásky. Nech bolesť tohto zastavenia vykúpi všetky moje nečisté myšlienky slová i skutky. Pane, v teba dúfam, nebudem zahanbený naveky!    Amen.

11. Ježiša pribíjajú na kríž

     „Jeho rany nás uzdravili.“ V jeho ranách sa môžeme ukryť pred nepriateľom číslo jedna – diablom. Lebo Ježiš práve platí výkupné. Cenu, ktorá sa nedá odmerať. Cenu, ktorá umlčala nebo, aby žaslo v tichom dojatí.

     Ježišu, chceme spolu s tebou roztvoriť svoje náručie, aby sme objali Otcom stvorený, tebou vykúpený a tvojím Duchom obnovený svet. Daj, aby sme sa nebáli milovať až do krajnosti.  Amen.

12. Ježiš zomiera na kríži

     „Veru, veru, hovorím vám. Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život.“

 (Jn 12,24-25)

     Každá z nás vo svojom povolaní zatúžila stať sa zrnom, ktoré vydá úrodu našej obety. Často však zabúdame, že nová úroda vyžaduje naše zomieranie. A ONO to cítiť... A ONO to bolí... „Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva!“  (Mk 4,11) Že ono rastie nebadane, že prichádza, ba už je tu!

     Ježišu, ktorý si na kríži dokonal Otcovu vôľu, daj nám silu stratiť svoj život pre príchod tvojho kráľovstva. Ďakujeme ti, že nás tam môže bezpečne priviesť tvoja Matka a tvoji bratia – kňazi, ktorých si nám tiež z kríža daroval.   Amen.

13. Ježiša skladajú z kríža

     Stratiť svojho Syna, stratiť svoje dieťa pre vykúpenie sveta, aké to je, Mária?

 Aké to je, naše mamy, stratiť svoje dieťa, svoju dcéru pre plnenie Božej vôle? Aké to je obetovať svoje dieťa, zrieknuť sa ho vo chvíľach potreby, pomoci či vo chvíľach samoty? Koho obeta to vlastne je?

     Ďakujeme mamám, žijúcim i tým hore, že nás odovzdali s dôverou Nebeskému Otcovi i Nebeskej Matke.

    A my ťa prosíme, Ježišu, aby si ich za to požehnal a naplnil všetky ich prosby a túžby. Amen.

14. Ježiša pochovávajú

     Zem prijíma zrno a zem sa zatvorí, nie však nadlho. Pretože Jonášovo znamenie predbehne nedeľné ráno. Ešte za noci sa zem otvorí a vydá úrodu nekonečnej ceny – našu spásu, našu záchranu.

     Drahý Ježišu, chceme sa ti podobať v tvojej smrti, v tvojej odovzdanosti, aby sme sa ti smeli a mohli podobať aj v tvojej sláve. Radujme sa, že všetky skryté obety vyjdú raz najavo a zažiaria v novom nebi a v novej zemi, ktorú si nám navždy pripravil.    Amen.

Záver

Bože, putoval sme s tebou, ale aj naším životom, aby sme sa ti poďakovali za tvoju lásku, ktorou si nás pritiahol k sebe. Nechápeme, prečo si si vybral práve nás, aby sme ťa nasledovali a okusovali tvoju dobrotu a milosrdenstvo. Veď čože je človek, že naň pamätáš a syn človeka, že sa ho ujímaš?

     Božie dary a povolanie sú neodvolateľné a my stále viac túžime objavovať tvoje tajomstvá. Daruj nám k tomu svoje Prisľúbenie – svojho Ducha – Prameň živej vody, ktorá je ukrytá na dne tvojej studne, z ktorej si nám dal napiť. Veď Ducha nie je nikdy dosť, potrebujeme ho, aby sme vládali poznávať a plniť Božiu vôľu. Dovoľ nám, aby sme Tvoje tajomstvá zjavovali tomuto svetu, tomuto mestu, našim drahým, tým, ku ktorým nás posielaš, na ktorých nám záleží, ktorí ťa ešte nepoznajú a ktorých chceš milovať cez nás.     Amen.

Na úmysel Sv. Otca....
                                                                                                                                s. Anežka Alžbeta Žatková de ND